Neviem kde začať. Snáď by som povedal na úvod pár viet, aby som okolo čítajúcich nejakým spôsobom navnadil. Poznáte to, idete sa pýtať do práce hoci len na dočasný brigádnicky pomer a vedenie sa vami jedná ako by ste ani neboli ľudia. to platí pri čoraz väčšom počte zamestnaní na Slovensku, veru práce niet, a ešte v chudobných regiónoch. Ale o tomto teraz nejdem písať. Rozpovedal by som jednu ,,story,, o jednom múzeu, jeho vedení a možno sa niekto i nájde v tomto článku.
Ako niektoré iné múzeá, aj toto múzeum občas potrebuje počas sezóny výpomoc. Tak si človek pred pár rokmi povedal, že to skúsi, ved záujem o dejiny je a ak sa pošťastí možno bude aj lektorovanie alebo niečo podobné. Vtedy, znela logická odpoveď v zmysle ,, nemáte Vysokú školu, chýba vám v tomto smere kvalifikácia,, neskôr , v čase štúdia na vš ešte k tomu aj odboru pre historikov pribudli odpovede, resp. ignorovanie žiadosti. Potom prišla katastrofa a pohroma, kde jeden celý areál vypadol. logická odpoveď znela, že majú dosť zamestnancov. neskôr , teda naposledy zorganizovali konkurz, pričom nebolo jasné ani koľko a ani koho zoberú, info o konkurze sa dostavilo formou SMS necelých 24 hod. pred konaním, pričom som bol v škole značne mimo miesta konania. Tak sa človek zbalil, využil absenčky, čo na tom že ostatní o tom vedeli skôr. A takto by sme mohli pokračovať. Pri návšteve inkognito, resp. viacerých návštevách si človek ale nemohol nevšimnúť niekoľkých vecí: 1. študenti sa tam nachádzali hoci nie vo vysokom počte (nikoho nepotrebujeme však), 2. niektorí boli študentami bezpečnostného manažmentu, technickej univerzity a preto vedeli len nabiflený text. (formulácie typu notár mi to vybavil…) 3. človek ako aj sa cíti stiesnene akoby niekoho otravoval, až nechcene. (nedajbože sa niečo opýtaš tak dostaneš! :D- v pozícii návštevníka myslím. )
človek sa informuje i osobne, ale diplomatické odpovede už po pravde mi lezú hore krkom. raz som si všimol vtipnú poznámku miestnych, stojac opodiaľ : ,, tunajšie deti z (dotyčnej obce) to takto riešia (prácu po známosti v múzeu. ) Trochu mi prišlo divne, až nevoľno, ale zachoval som chladný Termínatorský výraz bez emócii. človeku je v takejto praxi nanič aj odporúčanie z vysokej školy, odvolanie sa na stanovy SHS (slovenskej historickej spoločnosti),
Hovorí sa, že ,, na Slovensku je to tak. Ak nemáš na úplatok (to by bola somarina, potom by príjem bol minimálny, nulový), alebo známeho papaláša, ktorý to ,,vybaví,, tak jednoducho smola. Prajem celému bývalému i dočasnému i možno budúcemu vedeniu inkriminovaného múzea veľa zdaru a zotavenie sa po zmenách a transparentnejšie jednanie s ,,cudzím elementom, nepochádzajúcim z miesta lokalizácie múzea (obce), Menej skartovania po bývalom vedení ,,. poslednú dobu je tam totiž chaos pre organizačné zmeny, ale verím že sa všetko dá čoskoro do poriadku. Lebo takto som na x percent sklamaný a človeku sa toto všetko vryje do pamäti.
Pozdravujem celú odbornú verejnosť i miestne múzeum i všetkých ktorí sa tu možno našli. Už ani nemám chuť to rozoberať, Týmto túto prvú časť môjho príspevku končím.
Celá debata | RSS tejto debaty