Nie je to tak dávno, keď v blogoch denníka Sme rezonovali témy v duchu ,,Mám diplom z dejín umenia, čo ďalej?ˮ Rovnako to platí aj pre všetky kategórie príbuzných odborov, nemusí ísť len o kunsthistorika, pretože aj vyštudovaný ,,historikˮ sa stretáva s rovnomerným problémom. Čo po škole, aké sú reálne možnosti zamestnania? Tieto otázky rezonujú čoraz častejšie. A tento problém sa stáva v spoločnosti výrazným elementom.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ak sa hlásite na rovnomerné odbory napr. na východnom Slovensku, počiatočná eufória z štúdia trvá dlho. V prípade, že ste aj zanietenými študentami (nie ste na odbore len preto, lebo inde vás nevzali, alebo pre ,,titulˮ) tento ošiaľ trvá dlho. V počiatočných rokoch štúdia sa teda vás zmocňuje značná naivita, ktorú možno pripísať psychickej nedospelosti. Táto naivita prerastá do značných rozmerov cez množstvo prečítanej literatúry a literatúry súkromnom vlastníctve, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani menšia obecná, či mestská knižnica. Tu sa vynára otázka, či žiť dejinami je správne. V mnohým prípadoch však nie. Tento mnohými kritizovaný faktor treba počúvať. Pamätajte, že stohy prečítaných kníh a kníh vo vlastníctve vám zaručia akurát výsmech u kolegov. A 2-násobný ak niekto sa dostane na lukratívne miesto ( v tom momente predkladá ,,neopakovateľný záujem o vecˮ), hoci predtým ničím nepodmienený (plat) rovnaký prístup pokladal za stupiditu hrubého zrna. História sa preto musí stať nanajvýš len koníčkom popri zamestnaní. Rozpredať knihy? Možno. V tom prípade ale hrozí definitívne odtrhnutie od problematiky, možno i predaj časti svojej duše. mnohoročnú snahu a predám kus svojej duše, ale asi to tak musí byť. Sme v realite kde pre túto časť duše nie je miesto. Kto je to vlastne historik? Človek ktorý má šťastie na pracovný flek. Historikmi sa ľudia nestávajú prijatím na štúdium, alebo ukončením. Sme len úbohé tvory, kde 95 percent dospeje časom k tomu, že tento diplom im je k ničomu. Históriu sme si mohli písať koníčkovým štýlom aj bez straty času na vysokej škole.
Táto otázka má svoj praktický rozmer. Často rezonuje otázka, či sú historici ako profesia potrební. Kladú sa dva protiklady: historikov mať alebo nemať. Ja som dospel k nasledovnému riešeniu. Historici sú v spoločnosti potrební, vykonávajú nezanedbateľnú službu spoločnosti. Na druhej strane je zreteľné, že spoločnosť nachádzajúca sa v kríze nemá prostriedky na prevádzkovanie takýchto služieb. V praxi to znamená, že väčšina vyštudovaných ,,historikovˮ skončí na úrade práce, alebo ak nechce skončiť na jednej úrovni s dlhodobo nezamestnanými, tak zoberie pracovnú pozíciu absolútne mimo odboru. Pojmom absolútne mimo odboru myslím že diplom nielenže nie je vhodný pre ,,núdzovú profesiu pri pásovej linkeˮ , ale bude skôr na oštaru. Sám mám známych, ktorí nakoľko sa nevedeli zamestnať, boli nútení prijať i miesto, kde im stačí výučný list. Výsledok je podľa zákona zrejmý : vyššie vzdelanie rovná sa vyšší plat. Ak zamestnávateľ nemusí, tak radšej zoberie človeka, ktorý ho stojí menej. A čo ostáva absolventovi? Oči pre plač, alebo zúfalá záchrana v zahraničí, resp. u organizácií, ktorých myšlienky celkom nie sú v súlade s ideou demokracie a slobody.
Teda aké sú reálne možnosti absolventa s takýmto štúdiom? Tu je niekoľko postrehov. Isto sa ich nájde aj viac.
Varianta A. Ide sa na PhD. Po formálnej stránke sa na PhD. štúdium môže prihlásiť každý. V skutočnej realite vyvstáva niekoľko zásadných problémov. Medzi prvé sa radí, kto je vlastne kandidát na PhD. štúdium. Často je to o individuálnej sympatii k študentovi, resp. študentke (sexi študentky, ktoré majú aj značnú inteligenciu). Na pracovisku, kde som študoval ja, sa značne prejavoval jav charizmatických študentiek V extrémnom prípade tu je milostný trojuholník (školiteľ-doktorantka-manželka). O morálnej bezúhonnosti je teda možné polemizovať. Úspešní uchádzači , ktorí sa na PhD. dostali, tých čaká dilema po troch rokoch kde sa zamestnajú. Jediná motivácia je finančná dotácia PhD. štúdiu, ktorá motivuje rôzne typy ľudí. Ľudí, ktorí by si mohli dovoliť externé štúdium ale láka ich vízia ďalšieho zárobku, ľudí ktorí nemajú zamestnanie a zúfalo niečo hľadajú, ľudí ktorí majú svojho mentora v komisii (pedagóga s nadštandardným vzťahom k svojej osobe) a hlupákov ako som ja, ktorí si myslia že sa tam pretlačia. Výber PhD. študentov je vlastne politika, nech je akokoľvek oficiálne zdôvodnená. Inak nemožno zdôvodniť prijatie uchádzačov, ktorí počas svojho štúdia patrili k ,,slobodymilovným flákačom a mámpvpičistomˮ a kupovanie kníh, mimoškolské aktivity im boli na smiech.
Varianta B. ide sa do odbornej roboty?
Ako správny absolvent som rozposlal nespočetné množstvo žiadostí. Pripomínam, že ide o verejné a renomované inštitúcie. V priemere sa mi vráti odpoveď na dva žiadosti z desiatich. Kedysi bola v platnosti lehota na odpoveď (30 dní, doporučene), teraz inštitúcia sa nemusí zdráhať odpovedať. Niektoré inštitúcie reagovali mailom, niektoré si splietli žiadosť o brigádu na leto (jeden mesiac ) z januára s júnovou žiadosťou o dlhodobejší pracovný pomer a dali to do jednej roviny že nie je záujem o ich inštitúciu. Popravde asi majú pravdu, 6 ročná prax s rôznymi zdôvodneniami zamietnutiami žiadosti počas štúdia je pekné memento. Niektoré inštitúcie poobsadzovali miesta s špecializáciou na rôzne odvetvia (militárie, numizmatika) ,,odborníkmi z študijného odboru.ˮ
Varianta C. Ber čo sa dá inak si na sociálke.
Ta tu ostáva sa porúčať. Ak nás elán neopustí, , môžeme sa stať súkromnými bádateľmi a ,,historikmiˮ[1] na voľnej nohe. Aj to len v prípade, ak nato bude v pracovnom pomere v odbore na sto honov od histórie čas.
Aké odporúčania na záver? Ak môžete choďte na zubné lekárstvo, alebo informačné technológie. Štúdium histórie odporúčam len tým 1-2 jedincom, ktorí majú teoretickú šancu a záujem nahradiť svojho školiteľa, plánujúceho odchod do dôchodku. Ďalšie odporúčanie je porušiť školy a odbory. V súčasnej demografickej a praktickej situácii, potreby zamestnania je zbytočne veľa škôl s absolútne nepotrebnými odbormi v súčasnosti. Odbor histórie sa od svojho pôvodného kvalitatívneho programu odklonil, zdiskreditoval a naklonoval do každého krajského mesta.
Akokoľvek by to bolelo a spôsobilo by to protesty, je potrebné hoci aj silou a ustanoviť systém s troma vysokými školami na Slovensku s posilnenými kľúčovými odbormi. Niekedy sa nemožno zbaviť pocitu, že niektoré katedry a pracoviská sú v bludnej existencii, aby vybraní ľudia našli zamestnanie. Odkladanie riešenia spôsobí brutálne problémy v dohľadnej budúcnosti. Všetci chcú mať diplom, ale čoskoro zistia, že aj tak je im na (…). želám všetkým šťastlivcom veľa úspechov. Uvažujem, či by pre 2 osoby otvorili bakalárske štúdium, ak by sa isté veci vedeli dopredu. Odporúčanie: štúdium histórie si dobre premyslite. V danom momente to tak nevyzerá ale garantujem vám, že knihy môžete písať, študovať dejiny aj vo voľnom čase popri zamestnaní, resp. štúdiu v inej oblasti ktorá vám v praxi viac prospeje.
[1] Historikmi podľa absolvovaného štúdia bez reálneho zamestnania v odbore.
Kríza školstva. Musíme si položiť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty